Aký bude vinohradnícky rok 2009?

Október je obdobím, keď sa všetci vinohradníci zamýšľajú nad uplynulým vinohradníckym rokom čo im priniesol, aký bol a ako sa im podarilo zvládnuť ich pestovateľské úsilie. To v mnohých aspektoch závisí od ich šikovnosti, ale v mnohom ho riadi matka príroda. Aký bol ten uplynulý vinohradnícky rok a aké založil predpoklady pre vína z tohto ročníka? Tento rok bol pre vinohradníkov rokom ťažkým, mali však hlavu plnú smútku hlavne z toho, kde svoju produkciu a za aké ceny zrealizujú. Aj keď sa nakoniec ukázalo, že produkcia hrozna bola oveľa menšia ako sa všeobecne predpokladalo a dopyt bol predsa len o čosi vyšší. Kvalita vína je vždy priamoúmerne podmienená už kvalitou hrozna.

Hrozno z tohtoročného zberu bolo v drvivej väčšine prípadov nádherné a zdravé. Enormný tlak chorôb v uplynulom vinohradníckom roku  nebol zaznamenaný. Tlak hubovitých chorôb v prvej polovici vegetačného cyklu sa dal bez problémov zvládnuť. Druhá polovica bola z hľadiska zdravotného stavu a tlaku chorôb úplne optimálna. Pestovateľom, ktorým sa podarilo bez problémov zvládnuť ochranu proti hubovitým chorobám v prvej polovici vegetácie sa vinič odvďačil mimoriadne zdravou  a kvalitnou úrodou. Z pohľadu vinára Ing. Ingrid  Vajczikovej, PhD., hlavného enológa spoločnosti Hubert J.E., hodnotí  ročník 2009 ako trošku netypický pre Slovenské pestovateľské podmienky.

Hoci sa Slovensko nachádza na severnej hranici pestovania viniča charakterizovanej nežičlivými klimatickými podmienkami posledné ročníky tento fakt vôbec nepotvrdzujú. Ak sa vrátime späť do minulosti podľa Ingrid Vajczikovej, troch predchádzajúcich ročníkov, ročník 2006 bol charakteristický vyšším obsahom cukrov a dobrej vyzretosti hrozna. Vinári všeobecne ročník 2006 chválili avšak neskôr sa ukázalo, že ročník 2006 je problematický pre nízky obsah kyselín. Vína tohto ročníka zostávali pri niektorých technologických postupoch ťažké, unavené, alkoholické, absolútne im chýbala sviežosť. Z tohto pohľadu bol ročník 2007 oveľa lepší. Vína mali vyváženú štruktúru, s lepším potenciálom  pre archiváciu. Možno to bolo čiastočne ovplyvnené aj tým, že vinári boli v jednotlivých postupoch ostražitejší, stárenie vín realizovali oveľa skorej, tým sa im podarilo docieliť, že skladba kyselín bola optimálnejšia a vína bolo možné finalizovať veľmi skoro, boli svieže a harmonické. Ročník 2008 bol problematický z pohľadu zdravotného stavu hrozna avšak, kde bolo hrozno zdravé bolo možné vyrobiť zdravé vína. Môj názor je, hovorí Ingrid Vajczikova, že ročník 2008 bol lepší pre červené vína ako pre biele, z bielych vín vyšli zaujímavo aromatické odrody.

Zachovanie dostatku sviežich kyseliniek je najdôležitejšia úloha vinára v ročníku 2009. Fyziologická zrelosť hrozna, jeho zdravotný stav a obsah cukrov v hrozne dávajú predpoklad plných extraktívnych vín. Medzi vinármi sa hovorí, že čím tvrdší ročník tým je vhodnejší na archiváciu. Myslím si , že toto tvrdenie nie je úplne správne. Je síce pravda, že obsah kyselín je predpokladom udržania dlhodobo dobrej zdravotnej kondície avšak ja si nepochutím na archívnom víne, ktoré má síce pekné kyseliny ale chýba mu extraktívnosť, plnosť a harmónia. Verím, že aktuálny ročník, nám prinesie dlhé extraktívne harmonické vína s primeraným obsahom kyselín“ veľké vína“ – vhodné aj na dlhodobú archiváciu, hodnotí Ingrid Vajcziková.

Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Hubert, J.E. je najväčším slovenským výrobcom šumivých vín s dlhoročnou tradíciou a kvalitu jeho sektov potvrdzujú mnohé zahraničné a domáce ocenenia, hlavný enológ spoločnosti hodnotí aj perspektívu budúcich sektov slovami:“ Kvalita tohtoročných mladých vytvára predpoklad, že sekty ktoré z nich budú pripravené budú harmonické, svieže a senzoricky by mohli patriť k tým najlepším za posledné roky.

Hodnotiť predpoklady tichých vín je ešte zatiaľ predčasné, avšak verím, že nás tiež nesklamú . Na záver  Ingrid Vajczikova dodáva, dobre pripravené a v správnom čase nafľaškované vína majú šancu uspieť aj u stále náročnejšieho spotrebiteľa, ktorý má dnes väčšie možnosti porovnávať Slovenské vína aj so zahraničia. Mnohý spotrebitelia si začínajú uvedomovať fakt, že ak víno pochádza z Chile alebo Argentíny nie je to ešte záruka jeho kvality. Pravdepodobne aj preto môžeme  v posledných rokoch sledovať na Slovensku rast dopytu po kvalitných domácich akostných a prívlastkových vínach a čo nás osobitne teší, aj rast dopytu po našich sektoch.