Boris Hanečka: Túto sezónu prinášam tradíciu aj okázalú nenásytnosť

K móde sa dostal cez štúdium keramiky. Dnes patrí k najuznávanejším slovenským módnym návrhárom. Obliekal napríklad Adelu Banášovú, Daru Rolins, Janu Kirschner či Zuzanu Fialovú. Na šiestom ročníku bratislavského módneho podujatia Fashion LIVE predstavil dve kolekcie. Prečítajte si, čo ho inšpirovalo, ale aj to, aký má názor na súčasné módne trendy a prečo si na jednu z nových kolekcií musel počkať dlhých 17 rokov.

Túto sezónu ste pracovali na dvoch kolekciách. Ako by ste každú z nich opísali jedným slovom?
Prvá sa volá Insomnia a vznikala v spolupráci s výtvarníčkou Danou Vodou. Sedelo by k nej slovo kňažka. Druhá kolekcia je len moja, autorská. Pracoval som na nej veľmi dlho a volá sa AU (Aurum, chemická značka zlata). Najviac ju vystihuje mytologická postava, kráľ Midas, ktorý dostal dar premeniť čokoľvek na zlato jediným dotykom, no svoju schopnosť neskôr oľutoval.

Z akej základnej myšlienky ste pri tvorbe kolekcií vychádzali?
Prvá, Insomnia, ktorej som dal prívlastok archaická, je inšpirovaná víziou ženy – sochy. Môžete si ju predstaviť ako kňažku v chráme gréckej bohyne lovu Artemis, ako večnú pannu, chladnú, no nádhernú a dôstojnú. Vyžarujúcu úctu. Udržiavajúcu večný oheň, strážkyňu poriadku. Celé by som to nazval archaickou krásou. Sú tam veľké hodvábne a pokrčené sukne, doplnené úpletovými togami (Látka, ktorú nosili obyvatelia starovekého Ríma omotanú okolo odevov) od Dany Vody či padajúce nohavice, odrážajúce maskulínny aspekt každej ženy.

Druhá kolekcia, AU, je presným opakom. Odzrkadľuje náročnú, zhýčkanú ženu, ktorá stratila mieru. Je mamonárska, arogantná, sebestredná, nenásytná a nepokojná. Večne bdejúca. Nablýskaná. Kolekcia pracuje s gýčom a prvoplánovosťou, ukazuje ich v inom svetle. Farebne som ju ľadil do sivých, studených farieb. Občas sa tam mihne aj teplejší tón, no nie príliš často. Napríklad kamenná ružová, zelená či bordová.

Čiže v druhej kolekcii ste sa vlastne snažili vytvoriť gýčovosť a prvoplánovosť?
V podstate áno, ale takú kreatívnu gýčovosť. Povedal by som posadnutosť, vedúcu až ku gýčovosti. Neospravedlňujem mamon, ale pozerám sa naň inšpiratívne, očami výtvarníka. Inšpirovať vás totiž môže aj niečo negatívne, niečo, čo sami nepodporujete. Nápad na túto kolekciu som dostal už v roku 2001, no aby som mohol vytvoriť gýč, ktorý ako gýč len vyzerá a skutočne ním nie je, musel som čakať 17 rokov. Až teraz totiž vyvinuli materiál, ktorý som potreboval na vyjadrenie svojej myšlienky.

Vaše kolekcie majú vždy svoj príbeh. Snažíte sa ho divákom explicitne odhaliť alebo interpretáciu nechávate na nich?
Nechávam ju na divákovi. A práve tu, pri interpretácii, je krásne vidieť rozdiel medzi tým, ako módu vnímajú ženy a ako muži. Žena kolekciu berie prakticky. Vidí, čo by si kúpila, čo sa jej hodí. Povie si, že toto by chcela nosiť, toto sedí k jej štýlu. Muž sa, naopak, na ženskú módu nepozerá prakticky. Za fashion show vidí práve ten príbeh. Nesústredí sa na oblečenie ako na hmotnú vec, ktorú túži vlastniť, berie ho ako niečo, čo by chcel vidieť na svojej žene. Čo ju spraví krásnou, divokou, tajomnou či akoukoľvek, akou by ju chcel mať.  

Ľudia často hovoria, že móda z mól je nenositeľná, že je iba akýmsi umeleckým vyjadrením, vytrhnutým z praxe. Čo na to hovoríte?
Oblečenie pôsobí na prehliadke inak, ako v skutočnosti. A má to tak byť. Návrhár nechce, aby žena jeho model nosila tak, ako ho predstavil na móle. Vtedy iba rozpráva príbeh svojej kolekcie, s hudbou, modelkami, atmosférou. Chce vás uzemniť, odzbrojiť, inšpirovať, nadchnúť či pobúriť. Niekedy všetko dohromady. No klientka si potom z tejto zmesi pocitov vyberie iba kúsky, ktoré sa jej páčia. A nosí ich po svojom. V tom sa práve skrýva vzájomný rešpekt medzi návrhárom a ženou, ktorá uňho nakupuje. Návrhár žene vytvorí víziu, ktorá ju inšpiruje k vlastnej tvorivosti a tou potom na oplátku inšpiruje ona návrhára. Veľakrát obdivujem, ako ženy vedia moje kúsky skombinovať. Oblečú si ich tak, ako by to mne nikdy nenapadlo a funguje to.

Kam si môžeme kúsky z vašich nových kolekcií obliecť?
V mojich šatách boli ženy na plesoch, na svadbách, rozvodoch, pohreboch aj v potravinách. Kamkoľvek, kam na to máte odvahu.

Aký kúsok by nám podľa vás v šatníkoch nemal chýbať?

Košeľa. Puritánsky zapnutá s malou mašličkou okolo krku, rozšafne rozopnutá a doplnená veľkými slnečnými okuliarmi či oversize košeľa od milenca, ešte s jeho vôňou. Na tom nezáleží. Skrátka košeľa. Myslím, že rozpráva veľký príbeh. Dá sa nosiť na milión spôsobov.

Keby som otvorila vašu skriňu, čo by som v nej našla?
Vianoce. Zbožňujem ich. Mohol by som pokojne počúvať koledy aj v lete na kúpalisku. Teraz som sa sťahoval a musel som zo skrine vypratať všetky veci. Natlačil som ich na malý kúsok a do zvyšného priestoru som uložil dokončené kúsky na prehliadku. A ten pohľad, ktorý sa mi potom naskytol, keď som skriňu otvoril, bol krásny ako Vianoce.

Držíte sa pri svojich návrhoch najnovších trendov alebo sa skôr inšpirujete vlastnou víziou?
S trendami je to zložité. Keď niečo príde do módy medzi bežnými ľuďmi, pre mňa to už z módy odchádza. Vo fashion biznise sa totiž trendy posúvajú o dva roky dopredu a keďže na kolekciách pracujeme veľmi dlho, tie najnovšie sú pre nás vlastne tými najstaršími. Radšej sa teda sústredím na vlastnú víziu a na nadčasovosť.

Takže vy viete, čo sa bude nosiť o dva roky?
Tuším to. (smiech) 

Čo si myslíte o trende takzvanej „škaredej módy“, ktorý sa v poslednom čase rozmohol? Máme na mysli napríklad tenisky talianskej značky Golden Goose, pôsobiace opotrebovaným dojmom a prelepené lepiacou páskou alebo o značke Balenciaga a ich napodobenine IKEA tašky za tisícky eur.
V prvom rade sa na to musím pozrieť z pohľadu návrhára. Tam ide o prevedenie. Tie topánky síce vyzerajú ako oblepené lepiacou páskou, ale nie je to naozaj lepiaca páska. Napodobniť vec tak, aby to vyzerala presne „ako“ niečo, je umenie a nesmierne náročná remeselná práca. Nie je to nič nové, už v Ríme sa snažili čo najdôveryhodnejšie napodobniť realitu. Niektoré maľby na stenách, rozkvitnuté kvety a zrelé višne, boli vraj tak skutočné, že do nich vtáky narážali a zomierali, pretože si chceli zobnúť. Voláme to klam oka. Aby mal takýto kúsok úspech, chce to skutočne prepracované technológie. A dávku odvahy.

Z pohľadu bežného človeka je to trochu inak. Dnes sme obklopení mnohými protikladmi. Vidíme krásu, ale aj odpornosť, zlo a smútok. Počúvame o katastrofách, o krízach. Môžete sa napríklad vyumývať, obliecť si krásne šaty, ísť do divadla, no pred ním uvidíte sedieť bezdomovcov. A nezáleží na tom, aká nádhera vás obklopuje, ten smútok tam skrátka je tiež. Krása vždy existovala v kontraste s hnusom. Je to tak aj v prírode. Vedľa nového života, ktorý práve vznikol, leží rozkladajúca sa mŕtvola. Je to prirodzené a móda môže byť jedným z prostriedkov, ako sa s tým vysporiadať.

Ako oslavujete po úspešných prehliadkach?
Po prehliadke som ako žena, ktorej sa rozhodil hormonálny cyklus. Nikdy nerobím bujaré oslavy, ako by ste možno čakali. Pred prehliadkou som totiž niečo ako nadčlovek. Viem o každom pohybe, počujem, čo povedia na druhej strane miestnosti, mám všetko pod kontrolou. Až po skončení môžem konečne oddychovať. Vtedy vypnem, pustím si hudbu, relaxujem a nechcem nikoho vidieť. 

Takže si vyložíte nohy, nalejete si pohár sektu…
Ja som krstným otcom Hubert L´Original Cabernet Sauvignon, ktorý sa vyrába z tmavej odrody hrozna, ale pritom je biely. A práve tento „Blanc de Noir“ kontrast dokonale vystihuje moju novú kolekciu tak, ako aj mňa. Ľudia ma poznajú ako zábavného človeka, ktorý sa stále smeje, vtipkuje. Napriek tomu sa na mojich prehliadkach často stretnete s hororovou hudbou a temnou atmosférou.

Ktorý sekt máte najradšej?
Počas príprav na Fashion LIVE! som v tom mal jasno – jednoznačne nealkoholický. Inak je to Pauline Hubert Rosé.

Na čo si s ním najčastejšie pripíjate?
Na porozumenie. Pretože porozumenie je ako vyšší level lásky, ako jej esencia.